Svet plný sebectva, krívd a pokazených vzťahov je dôsledkom hriechu. V biblickej tradícii sa rozšírila predstava o konci tejto kultúry a počiatku nového obdobia v dejinách ľudstva. Obrazom nového počiatku sú proroctvá o hostine, pri ktorej zasadne ľudstvo k spoločnému stolu. Ježiš často hovorí, že Božie kráľovstvo je už tu, lebo on považoval za Božie kráľovstvo sám seba. Je predsa Emmanuel, Boh s nami. Hostina sa teda musí stať našou realitou.
Možno vás v Ježišovom podobenstve prekvapila otvorenosť Božieho kráľovstva. Je tu pre všetkých, dokonca aj pre zlých. Tí, čo nie sú jeho súčasťou, sa ho zriekli dobrovoľne. Vyhovárajú sa na prácu alebo si myslia, že niečo hodnotnejšie si zadovážia obchodovaním. Mnohí reagujú na pozvanie agresívne. Bránia sa, akoby im účasť na hostine mala vziať niečo dôležité.
Kľúč k pochopeniu je v závere, vo veršoch o človeku, ktorého vyhodili, lebo nemal vhodné rúcho. V gréčtine je tu použité slovo ἔνδυμα (endyma), ktoré prekladáme ako odev. Stačí však toto slovo vysloviť s trochu iným akcentom, aby sme počuli veľmi podobné slovo ἔνδημα (endéma). To označuje vnútornú politiku, spôsob myslenia a konania, ktorý je pevne, akoby zákonom, stanovený.
Šaty sú obrazom vnútorného postoja, ktorý musí byť prispôsobený charakteru podujatia. A aký charakter má Ježišova hostina? Je to kráľovská svadba. Čo to znamená, to nám Pán ukázal vo svojom veľkonočnom tajomstve, keď dal svoj život z lásky. Voláme to „Baránkova svadba“. Pri nej je Pán tým, kto hosťom umýva nohy a obsluhuje ich. Je nielen hostiteľom, ale rozdáva sa aj ako pokrm. Na tejto hostine sa nepatrí vyberať si vyššie miesta, lebo by mohol prísť niekto dôležitejší a zažili by sme poníženie. Naopak, pri Ježišovej hostine vyhráva ten, kto sa posadí na miesto úplne posledné. Pán ho iste poctí, lebo príde a povie mu: „Priateľu, postúp vyššie, toto posledné miesto patrí mne.“
Kto nie je ochotný zaodieť sa takýmto myslením, bude na hostine s Ježišom vyzerať ako hlupák, ako nešťastník, ktorý chce v jednom momente lietať lietadlom a zároveň sa aj plaviť loďou. Skutočne šťastní nebude len tým, že prídeme na správne miesto. Dôležité je aj to, či sa tam srdcom cítime byť doma.
