Keď Mária Magdaléna stretla vo veľkonočné ráno Ježiša, zdalo sa jej, že je to záhradník. Nebol to celkom omyl. Celý príbeh dejín spásy sa začína v záhrade, ktorú Boh vysadil a človeka stvoril, aby ju „obrábal a strážil“ (Gn 2,16). Vzkriesený Pán nám opäť otvoril dvere do reality, ktorú sme stratili hriechom.

V Božích očiach je vykúpením to, že sme späť v Božej záhrade. Odmenou pre tých, ktorí sa nechajú povolať, nie je nuda. Boh chce, aby si pracoval a namáhal sa. Je to pre teba dobré. Dôležité je, že dáva tvojej práci zmysel. Jeho prítomnosť z nej robí niečo krásne. Svojou prácou buduješ spolu s ním Božie kráľovstvo. Posväcuješ svet, ktorý sa vďaka tebe mení na stratený raj.

Mnohí sa pokúšajú stvoriť raj okolo seba inak: bez práce a bez Boha. Práve oni robia zo sveta neznesiteľné miesto. Skôr či neskôr by sa mali presvedčiť, že kto nevchádza bránou, je zlodej a zbojník (Jn 10,1–2). Sú hlúpi, lebo brána je doširoka otvorená. Pán neustále vychádza a volá nás, aby sme vstúpili. Prosí a nalieha. Stačí trocha dobrej vôle. V rozprávaní o robotníkoch a pánovi vinice však vidíme, že ani v raji nebude človek šťastný a spokojný, ak si v srdci nevybuduje dôveru v Boha a žičlivosť voči druhým. Je to dobrá výzva na týždeň, ktorý je pred nami.