Pôstna duchovná obnova už za nami…

Veriaci Slovenskej katolíckej misie v Zurichu sa v dňoch 16. – 18. marca stretávali na pôstnej duchovnej obnove, ktorej kazateľom bol provinciálny vikár Ing. Peter Bučány, SDB. Hlavná téma týchto dni bola: Najväčším hriechom človeka je, nežiť svoj život.

Čo chceš? (Lk18,35-43)

V úvode si vypočuli úryvok zo Svätého písma O slepcovi pri Jerichu, ktorý 38 rokov sedával pri ceste a žobral. Ježiš k nemu pristúpil a opýtal sa „Chceš ozdravieť?“. Slepec rozmýšľal a kládol si otázky. Vysmieva sa mi? Veď je to samozrejme, že chcem vidieť. Ježiš chcel vedieť, čo precíti muž ležiaci na zemi. Celý život len ležal, celý život bol chorý a chcel len jedno. Jedinou túžbou nebolo bohatstvo. To, po čom túžil, bolo preňho nedosiahnuteľné. Kedy stratil nádej? Po mesiaci? Po roku? Z mesiaca na mesiac ostal sklamaný. Aj my raz vo svojom živote môžeme dosiahnuť bod, kedy všetko stratíme. Kedy stratíme nádej. V jeho srdci sa vytvoril pancier. Zanechal túžbu. Ale Ježiš ho zaviedol k túžbe. Ak sa máme stretnúť s Bohom, musíme túžiť. Kresťanstvo nie je program, aby sme sa stali morálnymi. Kresťan musí túžiť.

Ježiš prechádzal okolo slepcov a doslova kričali na neho a on si ich všimol z davu. Čo chcete, aby som pre vás urobil?

Odsudzujeme mnohých… Samaritánka v páľave dňa išla načerpať vody, išla v čase najväčšej horúčavy, aby nikoho nestretla. Aby ju nikto neodsudzoval. A tak to malo byť, aby sa stretla a rozprávala s Ježišom. Ježiš jej nekáže o čistote, len povedal, že vie o jej živote. Rozprávajme sa o smäde svojho srdca. „Vodu, ktorú ja dám je z prameňa siahajúceho do večného života.“

Židia presadzovali náboženstvo, povinnosti a o túžbe sa nehovorilo. A Ježiša sa báli, lebo privádzal k túžbe. Proste a dostanete … Hľadajte a nájdete … Klopte a otvoria Vám … Ak nič nechceme a ak po ničom netúžime, ako by sme hádzali hrach na stenu. Mojím cieľom je priniesť vám život v plnosti a hojnosti. Keď sa zabije nádej, zabije sa túžba duše.

Aj v žalmoch cítiť túžbu : Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom … Bože ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe… Ako jeleň dychti za vodou z prameňa, tak moja duša Bože túži za tebou… Dávid, ktorý písal žalmy, písal posolstvo pre tých, ktorý boli hladný, smädný… Ježiš ponúka chlieb a vodu pre každého. Život v plnosti. V Evanjeliu sa ponúka plnosť. Viera prechádza od povinnosti k radosti. Každý z nás máme hladné srdce. Vzdať sa túžby znamená: Bože ja ťa nepotrebujem, ja ťa nechcem. Je to úpadok medzi túžbou a oddanosťou. Nechce byť predmetom povinnosti. Boh chce, aby sme po ňom túžili a to je aj jeho najväčšia túžba.

Žena, nik ťa neodsúdil? (Jn8,3-11)

V Evanjeliu je množstvo otázok. Boh nám kladie otázky, aby sme sa opýtali sami seba, či žijeme dobre svoj život.

V prostriedku stojí žena – hriešnica. Žena, kto sú tí, ktorí prstom ukazujú? Tí, ktorí si myslia, že vzdávajú Bohu chválu tým, keď ukazujú prstom. Pravda je niečo, čo sa hľadá. Keď hovorím úprimne o sebe, Boh nám dáva plnosť pravdy. Žena mala zomrieť. Všetci sa riadili zákonom, v ktorom sa odrážala tvrdosť ich sŕdc.  Božie slovo vyžaduje inteligenciu a srdce, učí nás používať svedomie a rozum. Žena je už vecou a položia ju do stredu. Žena utláčaná mužmi, žena bez mena. Žena, ktorá predstavuje mnohé iné ženy. Postaviť Boha proti človeku ? Ale Boh a človek nestoja proti sebe, ale jedno preniká cez druhé. Ježiš nedovolí ukameňovať a tak sa vari stavia proti Zákonu Mojžiša? Keď nás pohltí nákaza, nazlostí dieťa, manžel, zamestnanec vari po ňom hodíme kameňom? Pokrytectvo ľudí a tvrdosť srdca rozhorčili Ježiša.

 Tvrdosť srdca sa v človeku nevytvorí zo dňa na deň, ale ak človek žije v neláske a miluje len seba, vtedy srdce chorľavie, ako srdce farizejov, ktorí ukazujú prstom na ženu. Nikto nemôže hodiť kameň do ženy, lebo by ho hodil aj priamo proti sebe. Všetci odchádzajú … Súd sa stal bumerangom od najstarších, od sudcov. Ježiš sa postaví pred cudzoložnicu ako Kráľ, aby mohol k nej prehovoriť. Ona a jej vnútorné trápenie nikoho nezaujímalo. Kde sú tí, ktorí vidia tvoje hriechy? Pokrytci, žalobcovia  a sudcovia. Nikoho nesmieme zavádzať do súdnej siene, ukazovať prstom na hriechy, ktoré niekto spáchal. Žena neprosí Ježiša o odpustenie a Ježiš sa nepýta na jej trápenie. Odpustenie je závan vetra do budúcnosti. Pre odpustenie je dôležitá úprimnosť srdca. Ježiš nám odpúšťa bez podmienok. Ľutujeme, lebo Boh nám odpustí.

     Duchovná obnova bola pre našich veriacich veľkým darom. Prežili čas, v ktorom sa nemali obnoviť, ale prežiť ho v Božej prítomnosti a milosti. Počas Krížovej cesty, adorácií, sv. omšiach i pri samostatnej príprave srdca počas sv. spovede na sviatky Veľkej noci načerpali veľa darov Ducha svätého, načerpali veľa duchovnej sily, túžby, nádeje ale aj darov odpustenia.