Texty z pôstnej Duchovnej obnovy 2017

by · Published · Updated

Božie slovo pre všetkých, pre nás, pre mňa …

1.      Božie slovo pre všetkých – jednoduchá štruktúra Biblie

Biblia Človek
Genezis Odkiaľ som ja a všetko?
Apokalypsa Kam idem ja a všetko?
Medzi narodením a smrťou je život. Čo je život človeka? Je niekto nadomnou?
Starý zákon: Boh začína hľadať človeka Abrahám, Mojžiš, Izraelský národ
Nový zákon: Boh sa stáva človekom Ježiš, učeníci, Cirkev
EVANJELIUM JEŽIŠA KRISTA

CENTRUM BIBLIE

Veriaci človek «vie» toľko skutočností, ktoré sú adresované všetkým ľuďom na svete. Už v Starom zákone Boh chce byť univerzálny, tajomný služobník v knihe proroka Izaiáša dostáva toto univerzálne určenie: „Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!“  (Iz 49,6). Ježiš zase hovorí svojim učeníkom: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28,18-20)

2.      Božie slovo pre nás – kresťan nemôže byť individualista.

A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. (Mt 10,35-11,4)

3.      Božie slovo pre mňa

Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: “Kto sa ma dotkol?”“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ (Mk 5,21-36)

  • Poznať Bibliu a svoju vieru
  • Budovať spoločenstvo Cirkvi – osloviť, pozývať – spoločenstvo, modlitba,
  • Individuálna modlitba z Božieho slova – meditácia evanjelia a Žalmy

 

 

Prvé zo všetkých podobenstiev

„Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ (Mk 4,3-9)

Benedikt XVI, Verbum Domini

2 … povzbudzujem všetkých veriacich, aby opäť objavili osobné a komunitárne stretnutie s Kristom, Slovom života, ktoré sa stalo viditeľným, a aby sa stali jeho hlásateľmi, žeby sa dar božského života a spoločenstva čoraz viac šíril do celého sveta. Veď môcť mať účasť na živote Boha, ktorý je Trojicou Lásky, znamená dosiahnuť plnú radosť (porov. 1 Jn 1, 4). Zvestovať radosť, prameniacu zo stretnutia s osobou Krista, s Božím Slovom prítomným medzi nami, je darom a nenahraditeľným poslaním Cirkvi. Vo svete, ktorý Boha často vníma ako niekoho zbytočného alebo cudzieho, spolu s Petrom vyznávame, že len on má „slová večného života“ (Jn 6, 68). Neexistuje naliehavejšia priorita, ako je táto: znovu otvoriť dnešnému človeku prístup k Bohu, k Bohu, ktorý hovorí a dáva nám svoju lásku, aby sme mali život v hojnosti (porov. Jn 10, 10).

Pápež František, Evangelii gaudium

  1. Ak Cirkev túži zažiť hlbokú misijnú obnovu, je tu jedna forma ohlasovania, ktorá sa nás všetkých týka ako každodenná úloha. Je to sprostredkovanie evanjelia osobám, s ktorými sa stýkame, najbližším, ako aj neznámym. Je to neformálne ohlasovanie, ktoré možno uskutočniť počas rozhovoru; ohlasovanie, aké robí misionár, keď príde k niekomu na návštevu. Byť učeníkom znamená byť stále pripravený prinášať druhým Ježišovu lásku – a to sa môže uskutočniť na akomkoľvek mieste, na ceste, na námestí, v práci, na ulici.
  2. Toto ohlasovanie, vždy úctivé a slušné, začína sa osobným dialógom, v ktorom druhá osoba vyjadruje a tlmočí vlastné radosti, nádeje a starosti o svojich blízkych, ako aj mnohé ďalšie veci ukryté v jej srdci. Len po takomto rozhovore je možné ohlásiť Slovo, či už čítaním nejakého úryvku zo Svätého písma, alebo naratívnym spôsobom, vždy však pamätajúc na základné posolstvo hlásania: osobná láska Boha, ktorý sa stal človekom, obetovala seba samu za nás a stále živá nám ponúka svoju spásu i svoje priateľstvo. Je to ohlasovanie, ktoré sa koná s pokorným postojom svedectva toho, kto sa stále vie učiť; vo vedomí, že posolstvo je také bohaté a hlboké, že nás vždy presahuje. Niekedy je vyjadrené priamym spôsobom, inokedy prostredníctvom osobného svedectva, rozprávania, gesta alebo formy, ktorú sám Duch Svätý dokáže vzbudiť v konkrétnej situácii. Ak sa to zdá rozumné a sú na to vytvorené podmienky, je dobré toto bratské a misionárske stretnutie ukončiť krátkou modlitbou dotýkajúcou sa starostí, ktoré daná osoba spomenula. Jasnejšie tak pocíti, že bola vypočutá, že sme jej prosbu posunuli ďalej a že sme jej situáciu vložili do Božích rúk. Vtedy spozná, že Božie slovo sa reálne prihovára jej existencii.

Božie slovo premieňa – R. Cantalamessa

Poznal som jednu pani. Vysoko vzdelaná. Prehlasovala o sebe, že je ateistka. Jedného dňa ochorela jej dcéra na rakovinu kosti. 16 ročná. Sedela pri nej, keď ju priviezli na izbu po operácii. Úplne zničenú plnú hadičiek s infúziami. Strašne trpela. Mama vedela, že jej dcéra chodila do kostola a bola tam aktívna, tak sa jej spýtala: Mám ti prečítať niečo z evanjelia? Áno mama, bola jej odpoveď. A čo? Prečítaj mi o Kristovom utrpení. Ona, ktorá nikdy nečítala poriadne evanjelium, išla za nemocničným kaplánom, ktorý jej ju dal. Sadla si k posteli a začala čítať. Dcéra čoskoro zaspala a ona čítala ďalej. Až do konca. Neskôr v knihe, ktorú napísala po svojej smrti a po svojom obrátení napísala: Dcéra zaspávala a jej mama sa prebúdzala. Zobudila sa zo svojho ateizmu. Čítanie Božieho slova o Kristovom utrpení navždy zmenilo jej život.

Rodičia sú prvými hlásateľmi Božieho slova svojim deťom. Cirkevné spoločenstvo ich musí podporovať a pomáhať im, aby rozvíjali v rodine modlitbu, počúvanie Božieho slova, poznanie Biblie. V každej domácnosti má byť Biblia, aby ju rodina mohla čítať a modliť sa s ňou.

Verbum Domini, 85

 

Rozjímavé čítanie Svätého písma a „lectio divina“

  • Spoločné počúvanie Božieho slova – homílie, prednášky
  • Osobné čítanie Božieho slova – lectio divina, meditácia
  1. Svätý Augustín hovorí: „Tvoja modlitba je tvoje slovo, ktorým sa obraciaš k Bohu. Keď čítaš, hovorí k tebe Boh. Keď sa modlíš, hovoríš ty k Bohu.“ Origenes odporúča: „Venuj sa čítaniu božských Písem, konaj to vytrvalo. Rob to s úmyslom veriť a páčiť sa Bohu. Ak sa počas čítania ocitneš pred zatvorenými dverami, klop a otvorí ti ten strážca, o ktorom Ježiš povedal: ,Strážca mu ich otvorí.‘ Nemôžeš sa však uspokojiť len s klopaním a hľadaním: Aby si pochopil Božie veci, nevyhnutne potrebuješ modlitbu. Práve na to nás vyzval Spasiteľ, ktorý nepovedal len hľadajte a nájdete a klopte a otvorí sa vám, ale dodal aj toto: Pýtajte si a dostanete.“ Svätý Ambróz: ak berieme s vierou do rúk Sväté písmo a čítame ho spolu s Cirkvou, človek sa vracia do raja, v ktorom sa prechádza spolu s Bohom. 2. Lectio divina (sväté čítanie): začína sa čítaním (lectio) textu, ktorý vyvoláva otázku o autentickom poznaní jeho obsahu: čo hovorí biblický text sám osebe? Bez tohto momentu hrozí nebezpečie, že sa text stane zámienkou, aby sme sa nikdy nevymanili zo svojich vlastných myšlienok. Potom nasleduje meditácia (meditatio), v ktorej si kladieme otázku: Čo hovorí biblický text nám? Tu sa má každý osobne, ale aj ako súčasť spoločenstva nechať osloviť a vystaviť jeho otázkam, lebo nejde o slová, vyslovené v minulosti, ale v prítomnosti. Nasleduje chvíľa modlitby (oratio), ktorá predpokladá otázku: Čo hovoríme my Pánovi ako odpoveď na jeho slovo? Modlitba ako žiadosť, prosba, vďaka a vzdávanie chvály je prvý spôsob, ako nás Božie slovo premieňa. Napokon sa lectio divina uzatvára kontempláciou (contemplatio), pri ktorej si ako Boží dar osvojujeme samotný jeho pohľad hodnotenia skutočnosti a pýtame sa: Akú zmenu myslenia, srdca a života od nás žiada Pán? Svätý Pavol v Liste Rimanom hovorí: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (12, 2). Kontemplácia v nás totiž začína vytvárať pohľad na svet podľa Božej múdrosti a rodí v nás „Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2, 16).

Porozumieť text – slová, historický kontext a skúsenosť Cirkvi (=komentár) – Čo ma v tomto texte oslovuje, čo hovorí do môjho života – Ako zmením môj život (celkovo alebo dnes).

Ex 14, 10 Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. 11 A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? 12 Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: “Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom!” Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ 13 Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. 14 Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“
Ex 16, 2 A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. 3 Izraeliti im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!“ 4 Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona alebo nie. 5 V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň.“ /…/

18 … Každý si nazbieral toľko, koľko mohol zjesť. 19 A Mojžiš im povedal: „Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!“ 20 Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. 21 Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to. 22 V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko jedla, dva gomery na osobu. Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. 23 A on im povedal: „To je to, čo prikázal Pán: Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť, uvarte! Ostatné, čo zostane, odložte a uschovajte na zajtra.“ 24 Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli. 25 A Mojžiš povedal: „Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič. 26 Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota, v ten deň toho nebude.“ 27 Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič.

 

 

 

Mt 5, 29  Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla.   30  A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
Mt 4, 12 Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. 13 Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, 14 v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: 15 „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! 16 Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ 17 Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ 18 Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. 19 I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ 20 Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Rim 12, 1 Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

3 Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. 4 Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5 tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. 6 Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, 7 alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, 8 či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne. 9 Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. 10 Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, 11 v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. 12 V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. 13 Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní.

14 Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! 15 Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! 16 Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba. 17 Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. 20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.

Rim 13, 1 Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. 2 Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. 3 Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. 4 Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. 5 Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. 6 Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. 7 Dávajte každému, čo ste dlžni: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.

8 Nebuďte nikomu nič dlžni, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. 9 Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 10 Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.

11 Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. 12 Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. 13 Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, 14 ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.

 

Vďaka za vašu prítomnosť a za svedectvo vašej viery

Prosím o vašu modlitbu za mňa

i za všetkých bratov saleziánov na Slovensku.