Spomienka na pôst: Krížová cesta na Uetlibergu

*

Rada by som začala vetou: Bolo krásne nedeľné popoludnie, ale skutočnosť bola úplne opačná. Sneh a dážď nás zdravili už po ceste električkou na miesto stretnutia. Napriek tomu sa na nikom z nás neodzrkadlilo zlé počasie a naša skupinka sa odhodlane a s nadšením vydala na krížovú cestu pod vedením otca Pavla a na čele s dreveným krížom, ktorý bol nesený neúnavným Palom. V tichosti sme postupne postupovali na vrchol. Každé zastavenie sme sa zhromaždili okolo kríža a zahĺbili do jednotlivých zastavení krížovej cesty. V polovici cesty bolo naše odhodlanie znenazdajky skúšané počasím, keď na nás začal nie padať, ale doslova útočiť sneh. Naše papiere s textami sa zmáčali snehovými vločkami, akoby na ne nebo plakalo. K tomu sa zem postupne zmenila na šmykľavú masu, kde každý krok musel byť premyslený. Meniace sa počasie dotváralo neopakovateľnú atmosféru našej krížovej cesty a pripomínalo nám, že sme sa nevydali na obyčajnú prechádzku.

S Božou pomocou sme sa nakoniec dostali na koniec cesty, kde sa na nás konečne usmialo slniečko a my sme boli spokojný a šťastný, že sme to zvládli a zostali sme obohatený o výnimočný duchovný zážitok.

Náš zážitok sme zakončili v teple neďalekej reštaurácie v príjemných rozhovoroch.

Týmto by som tiež chcela poďakovať všetkým zúčastneným za túto nezabudnuteľnú krížovú cestu.