Ján Bosco – Krátky životopis

Ján Bosco sa narodil v Becchi (Castelnuovo di Asti) 16. augusta 1815 v roľníckej rodine.

Po smrti otca Františka Bosca sa už ako dvojročný stal sirotou a Margita Occhienová ostala na výchovu Antona, Jozefa a Janka sama. S láskavou vytrvalosťou spojenou s neohraničenou vierou Margita ako múdra vychovávateľka vytvorila zo svojej rodiny domácu cirkev.

Ján už odmala cítil túžbu stať sa kňazom. Rozprával o svojom sne z deviatich rokov, ktorý mu ukázal jeho poslanie: „Buď pokorný, statočný a silný,“ povedala mu vznešená pani žiariaca ako slnko, „to, čo sa teraz deje s týmito vlkmi, ktorí sa menia na baránkov, ty urobíš s mojimi deťmi. Ja ti budem učiteľkou. Príde čas, že všetko pochopíš.“

Už od chlapčenských rokov si Ján začal získavať svojich spolužiakov hrami a kúzlami, ktorým predchádzal tvrdý tréning. Každé jeho vystúpenie sprevádzala práca a modlitba.

Staručký don Calosso ho uviedol do kňazských štúdií, no zároveň sa musel popasovať s mnohými ťažkosťami, dokonca opustiť aj vlastný dom kvôli nezhodám s bratom Antonom, ktorý chcel, aby Ján pracoval na poliach.

Ján ako seminarista v Chieri založil Spolok veselosti, v ktorom boli združení mladíci z mestečka. Za kňaza bol vysvätený v júni v roku 1841. Jeho duchovný vodca don Cafasso mu odporučil, aby si štúdium ešte doplnil v cirkevnom konvikte.

Popritom však don Bosco začal okolo seba zbierať prvých chlapcov a organizoval sviatočné oratórium, ktoré sa spočiatku presúvalo z miesta na miesto, až nakoniec zakotvilo na Valdoccu. Mama Margita, aj keď už bola v pokročilom veku, prijala jeho pozvanie a prišla do Turína, aby mu pomohla s chlapcami. Stala sa pre nich mamou Margitou. Don Bosco začal poskytovať útulok sirotám bez prístrešia. Učil ich práci a láske k Pánovi, spieval, hral a modlil sa s nimi.

Z prvých chlapcov sa stali prví spolupracovníci a začala sa rozvíjať aj jeho výchovná metóda, známa ako preventívny systém. „Buďte s chlapcami, rozumom, vierou a láskavosťou predídete hriechu. Stanete sa svätými a vychovávateľmi svätých. Naši chlapci budú cítiť, že sú milovaní.“ Z prvých spolupracovníkov, aj vďaka pomoci pápeža Pia IX., vznikla kongregácia, ktorá si za svoj cieľ stanovila, že sa bude usilovať o spásu mládeže, a to takým spôsobom, že bude bojovať proti každej chudobe a osvojí si heslo: „Daj mi duše a ostatné si vezmi.“

Mladý Dominik Savio bol prvým ovocím preventívneho systému. Mária Pomocnica, ktorá vždy pomáhala donovi Boscovi v jeho diele, ho obdarila mnohými milosťami, často aj výnimočnými, ba aj peniazmi, ktoré potreboval pre svoje aktivity. Pomohla mu aj pri stavbe baziliky postavenej na jej počesť.

Spolu so svätou Máriou Dominikou Mazzarellovou založil Inštitút dcér Márie Pomocnice, so svojimi dobrodincami a spolupracujúcimi laikmi zase saleziánskych spolupracovníkov.

Spomedzi množstva aktivít, ktoré vykonal počas svojho života, za osobitnú zmienku stojí jeho misionárska horlivosť a angažovanosť v šírení dobrej tlače, najmä cez saleziánsky vestník Bolettino salesiano.

Don Bosco zomrel zodratý od práce ako 72-ročný dňa 31. januára 1888.

Dnes sú saleziáni prítomní po celom svete.

Donovi Boscovi dala Cirkev titul otec a učiteľ mládeže. Pius XI., ktorý ho osobne poznal, ho v roku 1929 vyhlásil za blahoslaveného a na Veľkú noc 1. apríla 1934 za svätého.

List sv. Jana Bosca Pápežovi Piovi IX.

(Vyjadruje solidaritu s pápežom počas vzbury v Romagni – hovorí o svojom vlastnom úsilí, ale aj o úsilí svojich kňazov chrániť mladíkov pred bezbožnosťou – informuje o oratóriách – vyslovuje pesimistické predpovede v súvislosti s pápežským štátom.)

V Turíne 9. novembra 1859

Svätý Otče,
veľmi úzkostlivo som hľadal vhodný spôsob, ako Vašej Svätosti doručiť tento list, aby som mohol s úctou požiadať o Vaše požehnanie v našich terajších súženiach. Zároveň Vás chcem, Vaša Svätosť, ubezpečiť o našej synovskej oddanosti Vašej Svätosti ako nástupcovi svätého Petra a vikárovi Ježiša Krista, ako najvyššiemu pastierovi Cirkvi. Nik nemôže dúfať v záchranu, kto nie je s ním v spojení. Túto svoju túžbu môžem teraz uskutočniť prostredníctvom markíza Scarampiho, horlivého spolubrata zo Spoločnosti svätého Vincenta z Paoly a stáleho spolupracovníka našich oratórií, ktorý sa chystá stráviť túto zimu v Ríme.
V prvom rade, Svätý Otče, chceme vyjadriť svoj nesúhlas s tým, čo naša vláda urobila alebo s čím súhlasila, aby sa urobilo v Romagni. Hoci sme tomu nemohli zabrániť, vždy sme slovne či písomne vyjadrili svoj nesúhlas s tým, čo sa tam deje. Takisto aj väčšina cirkevných hodnostárov, takmer všetci farári a mohol by som povedať, že i laici zmýšľajú podobne, aj keď sa to verejne neodvážia dať najavo. Ale perverzná tlač, hrozby a sľuby tých, ktorí vládnu, mnohých zviedli. Viacerí sú zneistení alebo sa skrývajú, čo je znakom toho, že počet odvážnych katolíkov sa hrozivo znížil.
Za týchto tragických okolností sa však verní zjednotili so svojimi biskupmi a riadia sa ich usmerneniami. Ale my Turínčania sme boli, ba aj stále sme vystavení ešte väčšiemu nebezpečenstvu: náš arcibiskup je vyhostený, generálnemu vikárovi sa vyhrážajú, ak len trochu otvorí ústa. Protestanti, ktorých sa autority zastávajú, nepozerajú ani na peniaze, ani na námahu, len aby mohli šíriť svoje omyly. Majú dovolenie vydávať knihy a vyučovať. Toto všetko spôsobuje gangrénu v mravoch i náboženstve.
Napriek tomu sme robili a robíme všetko, čo sa dá, aby sme zmenšili dôsledky zla. Najmä my kňazi sme sa združili do jedného spolku: ak je to len trochu možné, šírime dobré knihy a noviny, organizujeme duchovné cvičenia, tríduá, novény a vyučujeme katechizmus – vždy s cieľom vštepiť základy našej katolíckej viery a úctu k najvyššiemu predstaviteľovi kresťanstva. Týmto spôsobom sa nám podarilo zachovať u mnohých mladíkov zdravé kresťanské zásady. Odhadujem, že naše sviatočné oratóriá alebo večerné, či denné školy navštevuje asi tritisíc chlapcov. Všetci títo mladíci majú zdravé zmýšľanie, pristupujú k sviatosti zmierenia a k prijímaniu, sú verní Božiemu slovu.
Tých mladíkov, ktorí navštevujú naše školy, je asi päťsto, v internáte ich máme asi tristo, z toho osemnásti mali tohto roku obliečku, ďalší dvaja vstúpili do rehole kazateľov, dvaja už dosiahli kňazstvo a traja dúfajú, že ho s Božou pomocou dosiahnu tento rok.
Božia prozreteľnosť koná veľmi podivuhodným spôsobom, že nás v našich školách nechávajú na pokoji a že bez akéhokoľvek obťažovania môžeme učiť vo všetkých triedach.
Svätý Otče, nechcem tým zakrývať, že búrka sa už pominula. Bojím sa vlády, ktorá sa opiera o revolúciu. Bojím sa každodenného ubúdania dobrých katolíkov a veľkého počtu nepriateľov poriadku, ktorí sa ukrývajú medzi nami alebo rozširujú rady rebelov v Romagni. Bojím sa tiež, a nech nás Boh chráni pred touto skazou, že Vaša Svätosť bude ešte väčšmi znevažovaná a možno aj prenasledovaná.
Hovorím to ako oddaný syn, ktorý sa obáva, aby jeho milovanému Otcovi neuškodilo nejaké zlo. Preto prosím Nepoškvrnenú Pannu, aby nám vyprosila od Boha lepšie časy a pokoj pre Cirkev. A aby som Vás potešil, Vaša Svätosť, poviem Vám, že od chvíle, ako tieto nepokoje v štátoch Apoštolského stolca prepukli, moji mladíci si predsavzali, že sa každý deň budú za Vás osobitne modliť. Asi desiati sa striedajú pri svätom prijímaní, aby od Boha vyprosili pre Vašu Svätosť zdravie, ochranu a mnoho milostí.
Týchto niekoľko skutočností som Vám predložil možno s nedostatočnou úctou v citoch a slovách, ale napriek tomu ich ráčte odo mňa prijať s láskou.
Medzitým, Vaša Svätosť, si kľakám k Vašim nohám spolu s mnohými kňazmi, ktorí so mnou pracujú vo svätom ministériu, asi s päťdesiatimi klerikmi, ktorí ašpirujú na duchovný stav, a približne dvesto mladíkmi, ktorí sa naň začínajú pripravovať, ale aj s mladíkmi, ktorí sú v internáte a ktorí chodia do týchto oratórií – všetci kľačíme pri Vašich nohách a prosíme o apoštolské požehnanie, akoby nám ho udelil sám Ježiš Kristus. Toto požehnanie nech nás upevní vo svätej katolíckej viere a nech nás posilní, aby sme boli ochotní radšej život za ňu položiť, ako povedať alebo urobiť niečo, čo by bolo proti jej príkazom. Nech sa tak stane.
Vašej Svätosti
oddaný, milujúci a vďačný syn
kňaz Ján Bosco