Katechéza k roku Sedembolestnej Panny Márie – Január

Rok Sedembolestnej Panny Márie

Panna Mária Bohorodička: Svätá Mária, Matka Božia…

Označenie Panny Márie ako Bohorodičky je jej najkrajším a najvzácnejším titulom. Tento článok viery bol definovaný na Efezskom koncile v roku 431. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa v liturgickom okruhu slávi každoročne 1. januára.

Dejiny dogmy

Prvé kresťanské storočia boli charakteristické tým, že sa počas nich viedli diskusie o teologických pojmoch a pravdách. Pritom dochádzalo aj k istým vybočeniam, čo muselo byť následne objasňované a slávnostne definované. Išlo napr. o vzťah božskej a ľudskej prirodzenosti v osobe Ježiša Krista, následne aj otázky Najsvätejšej Trojice alebo pravdy viery týkajúce sa Panny Márie. Je len samozrejmé, že tieto otázky aj navzájom medzi sebou súviseli.

Koncom 4. storočia a začiatkom 5. storočia sa teológovia zamerali na objasnenie božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi. Alexandrijská škola (Cyril Alexandrijský) učila, že Ježišova božská prirodzenosť je spojená s ľudskou. Antiochijská škola (Teodor z Mopsvestie) zas hovorila o vzájomnom súvise, ale nie o spojení božskej a ľudskej prirodzenosti. Teodor taktiež učil, že v Ježišovi Kristovi sú dve osoby, božská a ľudská.

Zástancom Teodora bol carihradský patriarcha Nestorius, ktorý učil podľa antiochijskej školy a toto učenie posunul na učenie o Panne Márii, ktorá vraj nepriviedla na svet Bohočloveka, ale len Krista-človeka. Preto jej nepriznával titul Bohorodička, ale Kristorodička. Toto učenie však veľmi rýchlo vyvolalo nesúhlas veriacich laikov aj kléru.

Na obranu katolíckeho učenia vystúpil Cyril Alexandrijský. Cyril aj Nestorius sa obrátili na pápeža Celestína I. a ten odmietol Nestoriovu náuku. Cisár Teodozius II. zvolal v roku 431 do Efezu cirkevný snem s cieľom urovnať spor a definovať pravú náuku. Tak sa podarilo formulovať pravé učenie o Panne Márii ako Bohorodičke Ježiša Krista, ktorý má jednu božskú osobu a dve prirodzenosti božskú a ľudskú, spojené nezmiešaným a neodlučiteľným spôsobom.

Veriaci ľudia sa tak mohli naďalej, a aj dnes sa môžu spokojne modliť známu každodennú modlitbu Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej… alebo spievať pieseň Božia Rodička, k tebe voláme…

Matka večného Slova

Otázka o Panne Márii ako Bohorodičke má ešte inú, duchovnú rovinu. Pripomína nám ju označenie Panny Márie ako Matky večného Slova (porov. upravenú modlitbu sv. Bernarda …Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš…). V Lukášovom evanjeliu (11,27-28) je opísaná udalosť o istej žene, ktorá prehlásila na adresu Ježišovej matky toto: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval. Ježiš nato odpovedal: Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho. Tu sa zdá, akoby Pán Ježiš – pokiaľ ide o spomenuté blahoslavenstvo – uprednostnil svojich nasledovníkov pred svojou prirodzenou Matkou, keď povedal, že skôr sú blahoslavení tí, čo ho počúvajú, ako tá, ktorá mu dala život a kŕmila ho svojím materským mliekom… Pekne to vysvetľuje sv. Augustín, ktorý hovorí, že Panna Mária bola blahoslavená, pretože dala Ježišovi život, ale ešte blahoslavenejšia bola z toho, že počúvala Ježiša…

K tomuto peknému vysvetleniu sv. Augustína dodáva Svätý Otec Benedikt XVI. ešte ďalšie vysvetlenie, keď hovorí: Ježiš poukazuje na Máriinu pravú veľkosť a zároveň otvára aj každému z nás možnosť dosiahnuť tú radosť, ktorá sa rodí z počúvania a uskutočňovania Slova. (Benedikt XVI.,  Verbum Domini, 124).

Radosť z počúvania a zachovávania Slova

Táto duchovná rovina materstva Slova sa týka aj každého z nás. V počúvaní Božieho slova spočíva tajomstvo radosti z Písma, radosti z evanjelia. Panna Mária bola blažená z toho, že dala Ježišovi pozemský život, ale ešte blaženejšia bola z toho, že ho mohla počúvať a zachovávať jeho Slovo.

Bohorodičkou sa stala vďaka tomu, že dala súhlas Božej vôli. V tichu a sústredení spoznala hlas anjela a jej Áno Božej vôli sa nezmenilo do konca života. Svoj súhlas nikdy nezobrala späť.

Keď je reč o svätosti, o dokonalom plnení Božej vôle, prvé miesto patrí Márii. Tak treba rozumieť udalosti, keď Ježiš blahoslaví tých, ktorí počúvajú a zachovávajú Božie slovo. Pán Ježiš sa tými slovami nedištancoval od svojej Matky. Naopak, môžeme v tých slovách hľadať odporúčanie.

Cez Máriu, ktorá bola najdokonalejšia a najposlušnejšia, si môžeme vyprosovať poznanie Božej vôle a dar rozlišovania, čo je Božia vôľa a čo nie, ako aj silu a poslušnosť k jej plneniu.

Dve úskalia počúvania

Čo sa týka hľadania a poznávania a plnenia Božej vôle, v živote človeka môžu nastať dve úskalia. Prvým úskalím je nerozhodnosť. Niektorí ľudia sú až úzkostlivo nerozhodní, nevedia nájsť odvahu k dôležitým rozhodnutiam a niekedy až nasilu otvárajú Sväté písmo s tým, čo im chce povedať Pán. Druhým úskalím počúvania Slova je postoj človeka, ktorý chce svoju vôľu predkladať Bohu na schválenie.

Pri plnení Božej vôle sa majú stretnúť dva prvky: Božie pôsobenie a ľudské úsilie. Chyby pri hľadaní, nachádzaní a plnení Božej vôle vznikajú, keď človek berie niektorý z týchto prvkov na príliš ľahkú váhu. Božím pôsobením sa pokúša obhájiť vlastnú neochotu a strach pri prijímaní vlastných rozhodnutí. Na druhej strane pri mylnom chápaní slobody svoju svojvôľu pod vplyvom vlastných neusporiadaných túžob a potrieb používa ako náhradu za Božiu vôľu. Pravá miera je zachovaná vtedy, keď je súlad medzi Božím pôsobením a naším úsilím.

Harmóniu ľudského úsilia a plnenia Božej vôle vyjadruje myšlienka sv. Ignáca: Dôveruj Bohu tak, akoby všetko záviselo od neho, ale ty vlož do toho toľko úsilia, akoby si to mal celé urobiť ty, a Boh nič.

Na Máriinu citlivosť na Božiu vôľu poukazuje aj evanjeliová udalosť svadby v Káne. Mária orodovala za hostiteľov, pretože vnímala, že sa blížia nepríjemnosti. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina“ (Jn 2,3-4). Ježišova odpoveď možno znie tvrdšie, ako sme zvyknutí na Ježišove slová a reakcie. Mária nesledovala svoj prospech, nechcela sa prezentovať cez svojho Syna. Ježiš Márii vysvetlil a ona viac nenástojila, aby konal. Poprosila obsluhujúcich, nech urobia všetko, čo im Ježiš povie (porov. Jn 2,5).

Rovnováha počúvania a uskutočňovania

Rodičom a tým, ktorí sa venujú výchove, sa neraz stáva, že pri svojich výchovných metódach premietajú na deti svoje vlastné nesplnené a neuskutočnené životné očakávania. Pôvodný a rýdzi obraz dieťaťa je prekrytý predstavami rodičov. Rodič nevidí svoje dieťa aké je, ale vidí, čo nemohol prežiť a uskutočniť v čase svojho detstva a mladosti. Preto tlačí dieťa, aby prežilo jeho neuskutočnený život. Rodičia vidia v dieťati to, čo mali sami zakázané, všetky potlačené potreby a trápenia. Uskutoční sa však Božia vôľa alebo iba vôľa rodičov? Máriin postoj z evanjelia protirečí takejto forme konania a výchovy. Nenútila a nenástojila, ale Syn urobil, keď prišiel správny čas, čo bolo potrebné.

Božia Rodička iste mala svoje predstavy o živote s Jozefom o výchove svojho dieťaťa Ježiša. Na jej živote cítiť, že jej predstavy, plány a skutky boli v súzvuku s Božou vôľou, s tým, čo od nej očakával Boh. Od chvíle zvestovania vieme o tom, že Panna Mária je požehnaná a najšťastnejšia spomedzi ľudí. Je najšťastnejšia, pretože bola najbližšie pri Ježišovi a bola najvernejšia v objavovaní a v plnení Božej vôle.

Bohorodička je pre nás svedectvom a príkladom, že aj my môžeme byť blahoslavení, keď pôjdeme cestou poznávania a plnenia Božej vôle, ktorú nám zjavuje jej Syn Ježiš Kristus.

Spracovali:

Mons. Anton Tyrol

Viktor Pardeľ