Hodnota jesene života

Teším sa, keď  sa naša Slovenská katolícka misia vo Švajčiarsku veľmi vzorne stará o rodiny a mládež. Mnoho zaujímavých akcií  sa uskutočnilo v priebehu pôsobenia nášho misionára otca Pavla. Sme svedkami nabitej krypty počas nedeľných svätých omší, kde je viacej kočiarov, ako starších s paličkami.

1.október bol  v roku 1990 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov vyhlásený za Medzinárodný deň starších ľudí. Vo Frauenfelde som  navštívila v tento deň zaujímavé podujatie a viem, že i na Slovensku sa prejavuje úcta k starším občanom rôznymi spôsobmi a pravdepodobne vo všetkých obciach.

Dnes som chcela zatelefonovať mojej dobrej slovenskej priateľke, je daždivý deň, čas vhodný na rozhovor. Nehlásila sa. Prekvapene som držala telefón v ruke a uvažovala, čo sa jej prihodilo, prečo vypla aparát. Uvedomila som si, že nepoznám nikoho z jej susedov a  deti som tiež nechcela hneď obťažovať. Miesto želaného rozhovoru som odskočila myšlienkami do minulosti. Koľko krásnych nezabudnuteľných stretnutí, milých rozhovorov naplnilo moju myseľ počas krátkej chvíle a to vďaka existencie našej misii a jej duchovného otca Baníka. Takmer som  v spomienkach zabudla telefón odložiť a jeho odkazovací tón neprerušil album pamiatok.

Kde sú naši slovenskí seniori vo Švajčiarsku, kde prežívajú svoje jesenné dni, kto sa o nich stará, kto ich navštívi, zatelefonuje, posilní? Otázky nasledujú ako v poradovníku.

Mojím prianím v tomto jesennom čase je, aby sme sa ku sebe hlásili, hľadali sa,  vzájomne si pomáhali, a  aspoň občas si spolu posedeli a spríjemnili chvíle života. Nech sa nezopakuje  sklamanie a nezazneje odkazovací tón následkom vypnutia aparátu.  Možno sa nám ponúkne príležitosť    vzájomného rozhovoru s našimi mladšími krajanmi.

Pane, Ty lepšie vieš než ja, že zo dňa na deň starnem a jednoho dňa budem starý….