Curiculum vitae – Anton Baník

Vo veku 87 rokov zomrel 5. augusta 2015 v Galante saleziánsky kňaz don Anton Baník. Bol náboženským publicistom, prekladateľom, organizátorom duchovného a kultúrneho života Slovákov vo Švajčiarsku. Používal pseudonymy Slavomír, Istropolitanus, Ivan Hron a iné. V ostatných rokoch žil v komunite starších spolubratov v Hodoch pri Galante.

Pohrebné obrady so svätou omšou bude slúžiť bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko v pondelok 10. augusta  o 11.00 h v saleziánskom kostole v Hodoch pri Galante. Telesné ostatky zosnulého dona Baníka budú potom uložené v saleziánskej hrobke v Bratislave.

Saleziáni dona Bosca na Slovensku uverejnili k úmrtiu dona Antona Baníka nekrológ:

Anton Baník sa narodil 22. apríla 1928 v Blatnom, kde prežil aj svojich prvých deväť rokov života. Po presťahovaní sa do Bratislavy ako chlapec navštevoval saleziánske oratórium na Miletičovej. Po skončení základnej školy absolvoval obchodnú akadémiu. Už ako stredoškolák sa venoval aj divadlu a réžii. Po maturite začal študovať na Slovenskej univerzite divadlo a dejepis. V rokoch 1952-54 si vykonal vojenskú službu a potom sa zamestnal. V tom čase rozpoznal vo svojom srdci Božie volanie ku kňazstvu a rozhodol sa nastúpiť tajným spôsobom cestu za saleziánskym povolaním. Svoje hľadanie povolania opísal v brožúrke „Sila ideálu“.

Po roku tajného noviciátu zložil prvé rehoľné sľuby ako salezián 17. apríla 1956. Aj následné teologické štúdiá si konal v tajnosti. Diakonskú vysviacku potom prijal v Prahe z rúk tajného biskupa, jezuitu Mons. Dubovského, ktorý ho mal o tri mesiace vysvätiť aj na kňaza, ale medzitým ho komunistický režim uväznil. Kňazskú vysviacku tak Anton Baník prijal 17. augusta 1964 v Krakove z rúk tamojšieho pomocného biskupa Mons. Groblického. O pár mesiacov mal potom čerstvý novokňaz možnosť vycestovať do Viedne a to využil, aby podľa pokynov predstavených ušiel do Ríma.

Na slovenskom gymnáziu pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda vyše dvoch rokov vyučoval chlapcov, potom pôsobil rok v Belgicku. Neskôr si dopĺňal odborné teologické štúdiá v Ríme, a krátko pôsobil aj v saleziánskom noviciáte v Lanuvio. V roku 1971 začal pôsobiť ako správca čerstvo vzniknutej slovenskej katolíckej misie v Zürichu. Na dlhých 31 rokov zapustil korene v tejto krajina, medzi krajanmi ako ich duchovný pastier ale aj národovec. Bol tam tiež predsedom zahraničnej Matice Slovenskej – európskej odbočky so sídlom v Zürichu. Svoj život prežíval striedmo, veľa pomáhal chudobným rodinám a finančne podporoval stavby kostolov či stredísk pre mládež.

Na Slovensko sa vrátil v roku 2002. Zachoval si nadobudnutú švajčiarsku presnosť a dôslednosť – bol v tom pre spolubratov jasným príkladom. Od júla 2008 prežíval svoju starobu v saleziánskej komunite v Hodoch. Postupné slabnutie a blížiacu sa smrť prijímal z Božej ruky. Nebál sa. Hovorieval: „Úlohu, ktorú mi Boh dal, som splnil.“ Svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa očakával s prosbou prvých kresťanov: „Príď, Pane Ježišu“. Zosnul v Pánovi v stredu 5. augusta 2015 vo veku 87 rokov, z ktorých 59 prežil ako salezián a takmer 51 rokov ako Kristov kňaz.