Veľkonočné sviatky …

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného

roka. Pod vplyvom kresťanstva získali veľkonočné sviatky náboženský charakter a

boli zasvätené pamiatke umučenia a vzkriesenia Ježiša Krista.

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sme začali Kvetnou

nedeľou. Otec Pavol požehnal na nádvorí kostola ratolesti a olivové vetvičky

a slávnostnou procesiou sme si pripomenuli vstup Ježiša do Jeruzalema. Ticho

a skromne prišiel na osliatku, hoci vedel, že sa približuje k Veľkému piatku a ku krížu

už inej cesty nemal… a ľudia ho nadšene vítali palmovými ratolesťami…

V priebehu Veľkého týždňa sa veriaci Sk misie v Zurichu zišli na Zelený štvrtok pri

slávení sv. omše. V tento deň pri Poslednej večeri Kristus ustanovil sviatosť kňazstva

a sviatosť oltárnu – Eucharistiu. Chlieb premenil na svoje telo a víno na svoju krv.

Obrady Veľkého piatku sa tradične prežívali vo veľkom smútku a v pôste.

Pripomenuli sme si umučenie a smrť Spasiteľa. Liturgia v tento deň mala tri časti:

bohoslužbu slova, poklonu krížu a sväté prijímanie.

Veľká noc podľa rímskokatolíckej tradície sa začala vigíliou Nedele Vzkriesenia

(ktorá završuje veľkonočné triduum Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota). Na

Bielu sobotu po západe slnka sa všetci veriaci Slováci aj Švajčiari zhromaždili na

nádvorí kostola Liebfrauen. Kňazi spoločne požehnali oheň  a veľkonočnú sviecu

Paškál. Veľkonočná bohoslužba sa začala zapálením veľkonočného ohňa, ktorý

symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa si potom

veriaci zapálili veľkonočné sviečky. Slávnostnou procesiou  vstúpili do chrámu

a zaznel oslavný chválospev, žalmy a čítania zo sv. písma až nastalo slávnostné

Aleluja a rozozvučali sa zvony… Nastala radosť v srdciach kresťanov, lebo Pán Ježiš

zvíťazil nad smrťou…