Spomienkový deň

 

Pravda vás oslobodí (Jn 8,32)

Marián Viktor Valach

 

Spomienka na Otca Šebastiána Labu (*19. júna 1931, Valaská Belá +22. mája 2014, Ivanka pri Dunaji) a ostatných zomrelých kňazov, ktorí sa zaslúžili o slovenský národ, bude 13. júla 2014 v Zürichu a v Kloster Fahr.

 

Milí čitatelia, dejiny slovenského národa a dejiny Cirkvi sú naplnené významnými osobnosťami, ktoré sa – pred dávnymi časmi i nedávno – nezmazateľne  vryli do histórie národného spoločenstva a výrazne poznačili jeho kresťanskú identitu. Čo pre náš národ znamenajú statoční kňazi – národovci Fándly, Rudnay, Radlinský, Bernolák, Moyzes, Hlinka, Tiso, Vojtaššák, Buzalka, Gojdič a mnohí ďalší, sme vedeli už od svojich rodičov. Aj Slováci v diaspóre už majú vlastné dejiny svojich hrdinských kňazov, ktorí sú medzičasom na večnosti. Za mnohé slovenské hroby v iných kontinentoch spomeniem iba básnika Rudolfa Alfonza Dilonga OFM a Jeho Excelenciu Andrew Gregory Grutku, narodeného už v USA, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o vznik Slovenského ústavu Svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Svätý Ján Pavol II. (Veľký – ako ho nazýval v svojom diele Otec Labo) povýšil ústav na pápežský. Za kňazov pôsobiacich vo Švajčiarsku spomeniem Otcov Martina Mazáka SDB a Piusa Jána Krivého OP a za mnohých európskych pátrov Andreja Šándora SDB (Gorazda Zvonického), Mons. Štefana Náhalku, Michala Lacku SJ, Jozefa Strečanského SDB, Františka Revesa SDB, Jozefa Kováča SJ, Prof. Vojtecha Bucku. Spomínam iba zopár kňazov ako príklady rodoľubov, ktorých som mal tú česť osobne poznať, ale uvedomujem si, že ich bolo oveľa viac. Ich zoznam by presiahol kapacitu nášho vestníka.

 

V máji k nim pribudol páter Šebastián Labo, významný jezuita, spisovateľ a intelektuál, ktorý bol režimom prinútený odísťz vlasti a celý život bojoval za lepšie postavenie Cirkvi a národa, ktorý tak miloval. Páter Labo vydal viacero knižných publikácií o pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktoré vyšli v mnohotisícových nákladoch vo viacerých svetových jazykoch. Predovšetkým dielo Zabijem pastiera vyšlo v siedmich svetových jazykoch (po nemecky 1982, taliansky a holandsky 1983, francúzsky 1984, poľsky 1988, portugalsky 1991, španielsky 1992). Na slovenský trh sa kniha dostala nákladom 100 000 výtlačkov v rokoch 1990 a 1991. Okrem ďalších kníh si veľké zásluhy získal vydávaním viaczväzkovej obrazovej publikácie Lietajúci pútnik 20. storočia (8 zväzkov v r. 1997 – 2004), na ktoré nadväzuje obdobné dielo Apoštolské cesty Benedikta XVI., ktoré vyšlo v dvoch dieloch.

 

Posledné dielo  Róbert Bezák s podtitulom Pravda o odvolanom arcibiskupovi vyšlo 5. júna 2014 až po jeho smrti. Je jasnou odpoveďou na doterajšiu masovú kampaň a protiváhou doterajších stanovísk kauzy Bezák, ktorá doteraz na Slovensku chýbala. Ad finem! Requiem aeternam dona ei, Domine.

 

Mnohí Slováci vo Švajčiarsku poznali Otca Šebastiána (Šeba) ako človeka veľmi múdreho so svojráznym a írečitým, priam šibalským humorom. Z jedného veľmi úprimného necenzúrovaného novšieho rozhovoru mladého slovenského historika Petra Sokoloviča so Šebastiánom Labom na 42 stranách vytryskla láva zaujímavého svedectva času, v ktorom páter Labo žil. Rozhovor vyšiel  v časopise  Pamäť národa v čísle 1/2013. Je to vzácny dokument, obsahujúci pohľady spisovateľa, v ktorom sa Labo nevyhýba ani najcitlivejším obdobiam posledného storočia, získava si čitateľa svojou oddanosťou pápežovi a jasným nekompromisným postojom k pravde. Podľa najnovších informácií sa chystá publikácia tohto rozhovoru knižne, srdečne  ju všetkým čitateľom odporúčam. Z rozhovoru vyberám jeho koniec:

 

Je ešte niečo, čo by ste chceli povedať čitateľom nášho časopisu?

 

Rád by som niečo povedal, najmä mladým. Chlapci a dievčatá, pri vašom fyzickom i duchovnom raste a dozrievaní nezvykajte si na klamstvo a odpornú lož, ktoré znetvorujú charakter človeka a škodia iným. Zamilujte si pravdu, ktorou je Ježiš Kristus, Boží Syn a budete v živote trvalo šťastní, na osoh a radosť svojim najbližším, rodičom, priateľom a celému slovenskému národu. Nehanbite sa zaň. Náš národ potrebuje pevné charaktery a čestných ľudí. Naša história je bohatá na vzácnych,  nezištných vlastencov. Drahí mladí priatelia, ako osemdesiatdva ročný starec, s láskou vám odovzdávam túto správu. Poznávajte pravdu a vaše srdcia zaplaví radosť i hrdosť, že patríte k národu, ktorý mal také veľké osobnosti.

 

A teraz bližšie informácie k spomienkovému dňu. Poprosil som  dôstojného pána Otca Jozefa Bagu SDB, aby sme si pri sv. omši 13. júla 2014 o 9:30 v Liebfrauenkirche v Zürichu pripomenuli Š. Labu a ostatných zomrelých kňazov, ktorí sa zaslúžili o slovenský národ. Po sv. omši bude obed, na ktorom sa bude voľne diskutovať na tému „Cirkev a národ“ v reštaurácii, ktorú oznámim a zabezpečím, keď budem mať počet záujemcov. Po obede sa prevezieme do malebnej prírody kláštora Kloster Fahr, ktorý pripomína ešte predminulé storočie. Odbočka do osady je v obci Unterengstringen ZH. Tam sa môžeme obzrieť a pookriať, príchod okolo 15:00. V kaplnke svätej Anny na nádvorí kláštora bude slovenská pobožnosť o 15:30. Po nej sa zúčastníme ako hostia na pobožnosti Vesper, ktorá bude o 16:00  u sestier z benediktínskeho kláštora v kláštornom kostole, ktorý je kúsok cesty od kaplnky. V malom exkláve kantóna Aargau v kantóne Zürich je možnosť tak prechádzky ako aj obdivovania domácich zvierat. Nechajte sa prekvapiť. Akoby sa tam čas zastavil. Vieska sa dá dosiahnuť i pešo i na bicykli po pravej strane po prúde rieky Limmat. Rád Vám vysvetlím cestu autom, peši, kompou, atď.

 

Ak máte záujem o spoločný obed alebo o podujatie všeobecne, pošlite mi mail na adresu viktor.valach@gmail.com do 8. júla 2014. Podrobnosti oznámim každému záujemcovi v maile po tomto termíne, kde zodpoviem aj prípadné otázky. Ak si želáte telefonický kontakt, prípadne bližšie informácie, napíšte mi Vaše telefónne číslo – najradšej pevnú linku, zatelefonujem Vám, ale až po termíne. Presný program bude zaslaný každému záujemcovi mailom v týždni pred spomienkovým dňom.

 

Blížia sa i narodeniny, i vďaka za zázračné uzdravenie je stále prítomná, boli dni detí, matiek i otcov, dôvodov stretnúť sa by bolo určite viac. Myslím si ale, že takýmto spomienkovým dňom by sme dôstojne prispeli k pamiatke našich velikánov a misionárov na celom svete a vzdali im hold.

 

Zatiaľ sme štyria – malá hŕba pýta viac…