Advent

Milé deti,
určite ste v 1. adventnú nedeľu na sv. omši počuli o. Pavla rozprávať o adventnom období a videli ste posväcovanie adventných vencov. Možno ste sa aj trošku čudovali, na čo sa to vlastne máme pripraviť.

Počas štyroch nasledujúcich týždňov budeme žiť v očakávaní príchodu Ježiša Krista na tento svet, narodenom Panne Márii v jasličkách na slame v Betleheme. Bude to čas radostný, plný vysvietených miest a rozvoniavajúcich domovov, vyzdobených nádhernými dekoráciami.

Malý Ježiško príde medzi nás, aby nám priniesol pokoj, lásku a porozumenie. Avšak aby sme ich pocítili, musíme si najprv pripraviť naše srdiečka. Ako? No najlepšie tak, že sa budeme snažiť urobiť aspoň maličký dobrý skutok tak často, ako to len bude možné. Skúsme napr. pomôcť spolužiakovi v škole či mamke s domácimi prácami. Alebo sa za niekoho pomodlime a odpustime tomu, kto nám nejako ublížil. Alebo len niekomu darujme úsmev a poďakujme pani predavačke za chutný chlebík. Každým jedným takýmto skutkom sa bude naša radosť z blížiacich sa sviatkov násobiť a naša duša sa na Ježiškov prícho dokonale pripraví.

Najbližší týždeň budeme na adventnom venci zapaľovať prvú adventnú sviečku a postupne potom ďalšie. Ak by ste chceli vedieť, čo znamenajú a ako sa volajú, prečítajte si nasledujúci príbeh.

Štyri sviece

Na adventnom venci horeli štyri sviečky. Bolo tak ticho, že ich bolo počuť hovoriť:
Prvá sviečka vzdychla a povedala: „Volám sa Mier, moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú.“ Jej svetlo bolo čím ďalej tým menšie, až celkom zhaslo…
Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala: „Volám sa Viera, som ale zbytočná, ľudstvo nechce o Bohu nič vedieť, nemá preto cenu, aby som svietila.“ Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla…
Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka: „Volám sa Láska, už nemám silu, aby som horela, ľudia ma odstavili stranou. Vidia len sami seba a žiadnych iných, ktorých by mali radi.“ A s posledným záchvevom
zhaslo i toto svetlo…
V tom vošlo do miestnosti dieťa, pozrelo sa na sviečky a povedalo: „Vy musíte predsa svietiť!“ A už-už začalo plakať… V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka a povedala: „Neboj sa! Pokiaľ ja svietim, môžem i ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa Nádej.“ A od tejto sviečky zapálilo dieťa aj ostatné sviečky.
Plameň Nádeje by nikdy nemal v Tvojom živote vyhasnúť. A rovnako by mal každý z nás udržiavať plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje neustále zapálené.

Požehnaný adventný čas vám prajú
Dominika a Barbora