Výročie Fatimských zjavení

V tomto roku nám stredňajšia sv. omša padla priamo na termín výročia zjavení vo Fatime, kde boli oslovené tri malé, analfabetické deti. Najskôr vidia anjela a neskôr Pannu Máriu. Boh má zvláštnu pedagogiku, keď vážne veci nám dáva najavo prostredníctvom ľudí, ktorých my by sme na „serióznu“ prácu nikdy nenajali. Zjavenia vo Fatime vyzývali ľudstvo k pokániu v čase, kedy už zúrila 1. svetová vojna a nehovoriac o ďalšej vojne a nástupe komunizmu, ako aj šírení radikálneho ateizmu. V súčasnej dobe pandémie, ekologického ohrozenia, či možnej ekonomickej krízy a pri výročí zjavení máme opätovne príležitosť zamyslieť sa nad významom pokánia.

V poslednom spoločnom zjavení 13. októbra 1917, ktoré vošlo do povedomia aj zázrakom tancujúceho slnka, sa deťom zjavila aj sv. rodina. Keď sa na Slovensku mal stavať v obci Lackov v Banskobystrickej diecéze nový kostol, bol úmysel zasvätiť ho sv. rodine. Miestny kňaz hľadal vhodný obraz a dozvedel sa, že posledné zjavenie vo Fatime je spojené so sv. rodinou, preto sa obrátil na biskupa Fatimy, či nejaký takýto obraz už uzrel svetlo sveta. Nenašli, biskup sa však obrátil na Luciu, ktorá ešte v tom čase žila (+13.2.2005) a tá objavila vo svojich veciach starý náčrt tohto výjavu. Podľa neho slovenský výtvarník Stanislav Dusík (*6.6.1946 Boleráz, +6.12.2019 Florencia) namaľoval v roku 1998 pravdepodobne prvý obraz sv. rodiny na svete podľa zjavenia z 13.10.1917 v Cova da Iria.