Zo zákulisia

Už sa stalo pomaly rutinou, že keď sa vám prihováram, tak pozerám do jedného oka kamery. Len cez veľkonočné tríduum sme dostali výnimku, aby sme oslávili obrady v minimalistickom zoskupení, čo sme využili aj na obsluhu „prenosu“. Možno to znie nadnesene, ale v amatérskych podmienkach to celkom dalo zabrať. Tešíme sa však, že to nebolo zbytočné a desiatky pripojených (za ktorými sme vnímali poväčšine aj ich najbližších) nám boli kompenzáciou za nemožnosť spojiť sa skutočne. Tak niekoľko záberov od nás, aj od vás.