Spomienka na zosnulého biskupa Mons. Jána Hirku

J. E. Mons.  Hirka Ján, gréckokatolícky emeritný prešovský biskup

15.aprila  sa konali v Prešove, v gréckokatolíckom katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa pohrebné obrady za zosnulého Mons. Jána Hirku, gréckokatolíckeho emeritného prešovského biskupa.

K Vianociam 2014 som dostala veľmi vzácnu knihu  s názvom Pod ochranou Márie – Pastier v službe cirkvi, ktorej autorom je pán biskup Hirka.   Slovo na úvod  začína :

Vo finále svojej životnej piesne emeritný otec biskup Mons. Dr.h.c. Ján Hirka nám necháva doznieť túto pieseň dvoma sólovými vetami : „Ja som premohol svet“ : (Jn 16,33) a vetou : „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ ( Mt 28,20). Jeho život a život Gréckokatolíckej cirkvi v Československu i na Slovensku boli svedectvom pravdy, že Boha v dejinách a v ľudských dušiach nezničia ani pekelné mocnosti!

Pred istým časom som si so záujmom prečítal autobiografickú knižku profesora Štefana Hlaváča, rímskokatolíckeho kňaza, ktorý pred rokom 1950 pôsobil na michalovskom gymnáziu. Zaujala ma poznámka v úvode knižky : „ Za posledných päťdesiat rokov sa na Slovensku odohrali toľké a také veci, ktoré by príslušníci iných národov už dávno boli spracovali vo forme historických monografií, životopisných čŕt, prípadne poviedok a drám. Slováci však nehovoria a nepíšu. A to je veľká chyba. Odkiaľ budú čerpať nové generácie kresťanskú a národnú hrdosť?“

Spomienkami sa vraciam na stretnutie s pánom biskupom vo Švajčiarsku. Koncom októbra 1998 som čítala v katolíckej tlači o pozvaní Švajčiarskej biskupskej konferencie a cirkevnej rady kantónu Thurgau gréckokatolíckeho biskupa Jána Hirku z Prešova. Neváhala som zatelefonovať vtedajšiemu predsedovi cirkevnej rady o ponúknutie  pomoci počas návštevy hosťov zo Slovenska. O pár hodín nato zazvonil telefón s prosbou vyzdvihnutia pána biskupa na letisku v Zúrichu o 22.00 hodine a zavezenie do Einsiedelnu, kde mal v benediktínskom kláštore pripravené nocovanie. Pomerne chladné počasie, neskorá nočná doba, únava z cestovania nebránili viesť počas jazdy do Einsiedeln zaujímavý rozhovor. Pána biskupa privítal pred hlavnou bránou benediktínsky mních, zaviedol nás do malej jedálne, ponúkol  kúskom chlebíka so syrom a pohárom vínka. Pána biskupa sme nechali samého v kláštore a po občerstvení sme sa rozlúčili a pobrali sa na spiatočnú cestu domov.

Na druhý deň svätil liturgiu gréckokatolíckeho obradu v katolíckom kostole vo Frauenfelde pri príležitosti Dňa národov, ktorý je pravidelne zaradený v kalendárnom roku katolíckej cirkvi vo Švajčiarsku.

Počas liturgie spieval zbor Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa z Prešova. Zbor doprovádzal pána biskupa na ceste Švajčiarskom. Len pár dní nás delilo od dátumu narodenia nášho hosťa, pána biskupa. Po večeri v reštaurácií Linde vo Frauenfelde zazneli na jeho počesť nezvykle krásne piesne v ruskom, rusínskom a slovenskom jazyku, v podaní zboru.  Švajčiarski návštevníci reštaurácie sa počas  spevu postavili, obklopili našu slovenskú skupinu a so záujmom  počúvali nielen piesne zboru, ale i pieseň: Keby som bol vtáčkom. Túto si zanôtil sám pán biskup.

V neskorých nočných hodinách so spokojným pocitom sme opäť doviezli unaveného skromného pána biskupa do kláštora v Einsiedeln. Tam sme sa rozlúčili, ale nie nadlho.

Naše kontakty zostali a priniesli mnoho nezabudnuteľných momentov tak nám, ako i jednej švajčiarskej skupine, ktorú osobne pán biskup v Prešove na arcibiskupskom úrade privítal a pohostil. Dnes ďakujeme za náhodu stretnutia a sme jej veľmi vďační za spoznanie obetavého, skromného, trpiaceho pána biskupa. Jeho posledná napísaná kniha a kryštálová váza s kvetmi má miesto na stolíku ako dokument úcty a vďačnosti za lásku k slovenskému národu a gréckokatolíckej cirkvi.

Marta van Ooijen – Šuvadová, Breitestrasse 18, 8547 Gachnang